fotografia a text
photography & text
elina brotherus
12 ANS APRÉS: PORTRÉTY V ČASE
12 ANS APRÉS: PORTRAITS OVER TIME
Fotografie zo súboru 12 Ans Après (12 rokov potom) spájajú dve veľmi odlišné obdobia v živote autorky a ponúkajú nám tak dojímavé svedectvo o kontinuite zmien.
Čo ste robili pred 12 rokmi? Boli ste vtedy šťastní? Mali ste plány, sny? Vyšlo všetko tak, ako ste predpokladali?
Pred 12 rokmi prišla fotografka Elina Brotherus do Chalon-sur-Saône vo Francúzsku, kde sa mala zúčastniť na umeleckej rezidencii. Vyzbrojená fotoaparátom a kopou poznámkových lepiacich papierikov sa Brotherus dala na intenzívne štúdium francúzštiny a snažila sa prispôsobiť sa rozdielnemu prostrediu, pričom celú túto skúsenosť priebežne dokumentovala. Finálny produkt, Suite françaises, je súpisom autorkinej snahy oboznámiť sa s novým jazykom, s novou krajinou, s novou kultúrou.
Dnes, o 12 rokov neskôr, sa Brotherus vracia na to isté miesto vo Francúzsku ako úplne iná osoba. Dnes už nie je študentkou, ale učiteľkou, ktorá vedie workshopy vo francúzštine. V priebeh rokov sa usadila vo Francúzsku a pevne sa etablovala ako umelkyňa. Pri spätnom pohľade na seba spred 12 rokov sa dokáže zamyslieť nad tým, ako ďaleko sa dostala, koľko sa toho zmenilo. Vo svojich fotografiách konfrontuje samu seba v aktuálnom okamihu so svojím ja, ktoré existovalo pred 12 rokmi. Jednoduché poznámkové lepiace papieriky nahradili dlhé pasáže (písané vo francúzštine), ktoré vysvetľujú jej pocity do detailu a so všetkými odtienkami. Mladú ženu na začiatku jej kariéry nahradila staršia žena, ktorá pozná samu seba.
The photographs of 12 Ans Après juxtapose two very different times in an artist’s life, offering us a touching testimony to the continuum of change.
What were you doing twelve years ago? Were you happy then? Did you have plans, dreams? Have things turned out as you expected?
Twelve years ago, photographer Elina Brotherus arrived in Chalon-sur-Saône, France for an artist residency. Armed with her camera and a bunch of sticky notes, Brotherus did her best to learn French and adjust to a very different place while documenting the entire experience. The final product, Suite françaises catalogued Brotherus‘ attempt to acquaint herself with a new language, a new country, a new culture.
Now, twelve years later, Brotherus returns to the exact same site in France as a very different person. She is now the teacher, giving workshops in French, rather than the student. Indeed, in the intervening years, she has settled in France and established herself firmly as an artist. Looking back at herself those twelve years ago, she is able to reflect on how far she has come, how much has changed. In her photographs, she is confronting both herself, in the moment, and her self that existed a dozen years ago. Gone are the simple sticky notes, replaced by long passages (written in French) that explain her feelings with detail and nuance. Gone is the young woman at the start of her career, replaced with the older woman who knows herself. Or does she? Aren’t we always looking for answers?
