fotografia a umelá inteligencia
photography & ai
gábor arion kudász
TROPICKÁ DEPRESIA
TROPICAL DEPRESSION
Ústrednou témou projektu Tropická depresia je generačný konflikt medzi nárokmi rodičov a túžbami detí. Toto sa deje na pozadí koloniálnej minulosti a prítomnosti stále pretrvávajúceho komunizmu, do ktorej sa vkráda komercializmus kapitalizmu ako možná budúca tvár Vietnamu. Paralelne s tým, ako tam sny detí často stroskotávajú pre plány rodičov, pozoruje Kudász nedokončené štátne stavebné projekty. A tie, ktoré sa podarilo úspešne dokončiť, signalizujú budúcu environmentálnu katastrofu – opäť neželaný osud na pleciach mladej generácie. Toto je Kudászov obraz depresie.
To však nie je jediná rovina interpretácie. Súhrou okolností mu zvlhol analógový film, ktorým snímal ťažiskové zábery. Nepoškodené zostali len tie digitálne, ktoré Kudász vytvoril ako prejav vďaky portrétovaným rodinám. Navyše, projekt mal ešte pokračovať, čo sa však už neuskutočnilo pre pandémiu. Aby sa dopracoval k výpovednému výsledku, Kudász sa rozhodol využiť Photoshop a umelú inteligenciu. Tak sa dívame na sociálny dokument, ktorý sa jemne posunul do roviny sebareflektujúceho svedectva a zároveň sa dotýka etických otázok ohľadom vierohodnosti dokumentárnej fotografie. Kudászovi sa podarilo vytvoriť celistvé dielo, ktoré hovorí o takých univerzálnych témach, ako nenaplnené očakávania či vyrovnávanie sa s neprajným osudom a vyhliadkami do budúcnosti v prítomnosti, ktorú je z rôznych dôvodov ťažké kontrolovať.
Kurátorka výstavy: Zuzana Lapitková
The central theme of the Tropical Depression project is the generational conflict between parental expectations and the desires of children. This unfolds against the backdrop of a colonial past and the persistent presence of communism, into which the commercialism of capitalism gradually seeps as a possible future face of Vietnam. Just as the dreams of children often collapse under the weight of their parents’ plans, Kudász observes unfinished state construction projects. And those that are completed point toward an impending environmental catastrophe – yet another unwelcome burden on the shoulders of the younger generation. This is Kudász’s depiction of depression.
However, this is not the only level of interpretation. Coincidentally, the analogue film that Kudász used for his central shots became wet, and only the digital images – created as an expression of gratitude to the families he photographed – remained intact. The project was also intended to continue, but this was halted due to the pandemic. In order to achieve a meaningful result, Kudász decided to use Photoshop and artificial intelligence. As a result, we are looking at a social document that has subtly shifted into a self-reflective testimony, simultaneously raising ethical questions about the credibility of documentary photography. Kudász has managed to create a comprehensive work that speaks to universal themes such as unfulfilled expectations, coping with unfavourable circumstances, and facing an uncertain future – one that is increasingly difficult to control for various reasons.
Curated by Zuzana Lapitková
