Jazyk, ktorým sa vyjadruje Marián Mudroch, robia mladým použité výtvarné stratégie. Najskôr to prezentoval na médiu fotografie zaznamenanými výtvarnými akciami, neskôr na médiu ofsetových reprodukcií a sieťotlačí, ktoré použil ako podklad minimalisticky prezentovanej kognitívnej úlohy na overenie si určitej historickej súvislosti v čase i priestore. Metafora o súvislosti v čase a priestore mienila vystihnúť zložitú väzbu medzi reprodukovaným Rembrandtovým autoportrétom a doňho vkreslenou šrafúrou profilu Marianovho otca, maliara Jána Mudrocha. Názov síce hrdo hlásil, že sa pozeráme na Konvergencie, ale oči uisťovali, že syn by mal dosť dôvodov postáť pred otcom so stiahnutým hrdlom. Napokon, vročenie tohto aj celého radu iných cyklov prác (Konvergencie II., Meditácie, Kontemplácie, Introspekcie) medzi rokmi 1970 a 1980 nás rovno upozorňuje na konceptuálne vábenie Mariána Mudrocha.

Kurátor: Juraj Mojžiš