slovensko
slovakia
NORBERT TAPPERT A ROBO KOČAN
Dialóg pod dohľadom
Dialogue under Surveillance
V Dialógu pod dohľadom Nora Tapperta a Roba Kočana ide predovšetkým o stretnutie dvoch fotografov, ktorí preferujú mokrý proces, nedigitálnu postprodukciu, autorské techniky a vzájomnú komunikáciu pri zasahovaní do diela kolegu. Na základe Kočanových Strašiakov vytvára Tappert vlastnú verziu ženských „ukrižovaných“ aktov v poli (Strážkyne, 2025) a pritom zasahuje farebne do jeho predlohy (spoloční Strážcovia 2025). Podobne zahusťuje aj Kočanove štiavnické pohľady (Pohľadnice, 2025). Zároveň predkladá vlastnú verziu Opakujúcich sa príbehov (2025) a do jeho série ženských postáv podľa Balthusových obrazov (Krasovhľady, 2022) zasahuje Kočan silnou vegetáciou a prírodným zarámovaním (Kde bolo, tam bolo; 2025).
Čo teda majú rozdielne títo dvaja protagonisti výstavného dialógu? Predovšetkým predstavujú odlišné naturely: kým Noro je živelnejší, až živočíšny, expresívny, drsný, dekadentný rebel, Robo vystupuje viac v roli intímneho, poetického, meditatívneho rozprávača fotopríbehov. Kým Noro je skôr excentrický a provokujúci figuralista, Robo prináša dostredivé a introvertné krajinárske scény. Každý z nich uprednostňuje svoj repertoár autorských techník. A nakoniec, kým Robo sa prezentuje výlučne ako fotograf, Noro má omnoho širší mediálny záber: maliar, fotograf, režisér, producent a pod. Intenzívny dialóg však funguje a pokračuje…
Kurátor: b.skid
Dialogue under Surveillance by Noro Tappert and Robo Kočan is, above all, a meeting of two photographers who favour traditional wet processes, non-digital post-production, authorial techniques, and mutual dialogue through interventions in each other’s work. Building on Kočan’s Scarecrows, Tappert creates his own version of “crucified” female nudes in the field (Guardians, 2025) and alters its colour (Joint Guardians, 2025). He similarly intensifies Kočan’s views of Štiavnica (Postcards, 2025). At the same time, Tappert presents his own version of Recurring Stories (2025), while Kočan intervenes in his series of female figures inspired by Balthus’ paintings (Beauty Views, 2022), enriched with dense vegetation and natural framing (Once Upon a Time, 2025).
So what distinguishes the two protagonists of this exhibition dialogue? First of all, they embody contrasting temperaments: Noro is spontaneous, even animalistic – expressive, raw, and at times a decadent rebel – while Robo assumes the role of an intimate, poetic, and meditative storyteller. Noro gravitates toward eccentric and provocative figural scenes, whereas Robo creates centripetal, introspective landscapes. Each artist favours his own repertoire of authorial techniques. Moreover, while Robo presents himself exclusively as a photographer, Noro moves fluidly across media – as painter, photographer, director, and producer. Yet despite these differences, their intense dialogue not only works but continues to evolve.
Curated by b.skid