vojdi do prázdna: o duševnom zdraví
enter the void: about mental health
anders petersen
NIKTO TO NEVIDEL VŠETKO
NO ONE HAS SEEN IT ALL
Ingen har sett allt (Nikto to nevidel všetko) je strašidelne intímna fotografická séria Andersa Petersena, ktorú vytvoril v psychiatrickej liečebni v Štokholme. Tento cyklus tvorí obsah tretej knihy trilógie po Fängelse (1984) s fotografiami zhotovenými vo väzení a knihe Rågång till kärleken (1991) zachytávajúcej život v opatrovateľskom domove. Tieto tri diela spája ich zameranie na prostredie odlúčené od spoločnosti, ukryté za zatvorenými dverami.
Petersen je známy svojimi surovými, nefiltrovanými portrétmi ľudí a čiernobielymi kompozíciami, ktoré evokujú nadčasovosť a univerzálnosť. Jeho dielo siaha poza hranice viditeľného a táto séria je príkladom jeho schopnosti zachytiť neviditeľné emócie a skúsenosti pod povrchom každodenného života. Jeho objekty sú často fotografované v intímnom, uzavretom prostredí, zachytené vo chvíľach zraniteľnosti, či už sú sami alebo v interakcii s ostatnými. Ich pohľady prenikajú cez objektív a vyzývajú diváka, aby sa stal súčasťou ich sveta. Uvedené fotografie vyvolávajú nepopierateľný pocit autenticity, drsný realizmus, ktorý odhaľuje zložitosť a rozpory ľudskej existencie.
Ingen har sett allt (No One Has Seen It All) is a hauntingly intimate photographic series by Anders Petersen, taken at a mental care home in Stockholm. This series forms the third book in a trilogy, following Fängelse (1984), featuring photographs taken at a prison, and Rågång till kärleken (1991), capturing life in a nursing home. What unites these three works is their focus on environments secluded from society, hidden behind closed doors.
Petersen is renowned for his raw, unfiltered portrayals of people and his black-and-white compositions that evoke timelessness and universality. His work delves beyond the visible, and this series exemplifies his ability to capture the unseen emotions and experiences beneath the surface of everyday life. His subjects, often photographed in intimate, close quarters, are caught in moments of vulnerability, whether they are alone or interacting with others. Their gazes pierce through the lens, inviting the viewer to engage with their world. There is an undeniable sense of authenticity in these photographs, a gritty realism that reveals the complexities and contradictions of human existence.
