Ak je v tomto roku z hľadiska našej festivalovej histórie niečo mimoriadne, tak je to výstava Oči, ktoré boli storočím zo zbierky Loly Garrido. V minulosti sme predstavili veľké retrospektívy Henriho Cartiera-Bressona, ale aj Williama Kleina či Annie Leibovitz a ďalších, ale nikdy sme nepredstavili vývoj média v takej komplexnosti a v takom rozsahu, ako v tomto ročníku. 90 fotografií od 64 autorov prináša unikátny prierez, za akým sme museli zvyčajne cestovať do Rakúska či Nemecka, ale v novembri ho budem mať možnosť vidieť na Slovensku. Výstava obsahuje unikátne diela autorov ako Julie Margaret Cameron, Alfred Stieglitz, Man Ray, Nan Goldin, Irving Penn, Walker Evans, Seydou Keïta, atď.

Celú expozíciu zastrešuje myšlienka Williama Faulknera: „Cieľom každého umelca je umelými prostriedkami zastaviť pohyb, ktorým je život, a udržať ho nehybný, aby sa o sto rokov neskôr, keď sa naň pozrie cudzinec, opäť hýbal, pretože je to život.“

V tomto roku uplynie šesť rokov pravidelnej spolupráce s La Gacilly – Baden Photo, festivalom, ktorého riaditeľ Lois Lammerhuber veľkoryso pomáha realizácii cieľov Mesiaca fotografie. Jeho stratégia medzinárodnej spolupráce, ktorá berie do úvahy naše obmedzené ekonomické možnosti, umožnila, aby návštevníci v Bratislave vzhliadli okrem iných diela Sebastiãa Salgada, Nicka Brandta či Martina Parra. V tomto roku sa toto portfólio rozšíri o práce Joela Meyerowitza, Anne Zahalky a Bobbi Lockyer. Jeho idea kultúry solidarity dovoľuje, aby sme prezentovali diela, ktoré by inak zostali nedostupné pre naše publikum.

Do početnej kolekcie výnimočných prezentácií osobností svetovej fotografie tak pribudne v tomto roku retrospektíva diela Joela Meyerowitza, pioniera farebnej fotografie, ktorého krédom sú slová „život je farebný“. Výstava pozýva diváka na cestu po amerických mestách, ich premenách v priebehu mnohých rokov, odkrýva ducha krajiny a jej obyvateľov.

Pred dvomi rokmi sme otvorili v programe dvere umelej inteligencii. Na konferencii za účasti Borisa Eldagsena, Maxa de Estebana či Maxa Kandholu a ďalších sa hovorilo aj o smrti  fotografie. Žiadna definitívna odpoveď nepadla, ale že je to stále v centre diania, dokazujú aj tohtoročné výstavy Carla de Keyzera či Andreasa Müllera-Pohleho. Magnum Photos, prestížny kolektív, ktorého je de Keyzer členom, uviedol, že žiadna z umelo vytvorených fotografií jeho série Putinov sen (vystavujeme ju v Stredoeurópskom dome fotografie) nebude zaradená do archívu Magnum Photos. Platí, čo o tejto situácii uvádza sám autor: „S AI sú možnosti extrémne, riziko manipulácie je desaťnásobne vyššie, ale aj príležitosti pre kreativitu sú desaťnásobne vyššie.“

Po uplynulých blokoch o fotografii z Južnej Ameriky, Škandinávie a východnej Európy budeme v tomto roku prezentovať Austráliu, a to nielen cez diela jej autoriek (Anne Zahalka, Bobbi Lockyer), ale aj exteriérovou výstavou slovenského cestovateľa a fotografa Antona Fialu. Chceme predstaviť kontinent, ktorý je 150-krát väčší ako Slovensko. Vo vystavených dielach divák objaví tému identity, ale aj životného prostredia, príbehy, ktoré sa odohrávajú na rozmedzí drámy, čierneho humoru, fikcie a reality.

Z veľkého bloku venovaného slovenskej fotografii patrí kľúčové miesto retrospektíve Tona Stana, autora Slovenskej novej vlny, ktorá sa uskutoční v Danubiane. Výstava poskytne prehľad  tvorby umelca, ktorý vychádza z inscenovanej fotografie a prepája klasické prístupy ako portrét s experimentálnymi sériami či konceptuálnou fotografiou. Z ďalších expozícií môžem spomenúť osobnosti ako Robo Kočan, Peter Župník, Noro Tappert, Viki Kollerová, Jana Šturdíková, atď. 

Už tradične aj tento ročník dopĺňajú sprievodné podujatia. Blok venovaný téme film a fotografia zahrnie okrem výstav aj projekcie šiestich filmov. Okrem toho sme pripravili aj  prezentácie nových monografií, diskusie, masterclassy, výstavy v Budapešti, vo Viedni a v Berlíne.

Václav Macek, riaditeľ festivalu