vojdi do prázdna: o duševnom zdraví
enter the void: about mental health
max kandhola
STELESNENIE STARNÚCEHO MUŽSKÉHO TELA
THE EMBODIMENT OF THE AGING MALE BODY
Stelesnenie starnúceho mužského tela nadväzuje na môj skorší výskum o intimite otca a syna v rámci projektu Illustration of Life (Ilustrácia života Kandhola, 2002), ktorý sa venoval rakovine, chátrajúcemu telu a smrteľnosti môjho otca. V spolupráci s mojím synom, ktorý stál za objektívom, aplikujem performatívny proces a dekonštrukciu tém sebagrotesknosti, ageizmu a psychologického rozmeru starnutia. Štúdia odhaľuje napätie medzi chronologickým starnutím a našou individuálnou a kolektívnou medzigeneračnou skúsenosťou. Vychádza z Armstrongovho biologického skúmania starnutia, Merleau-Pontyho koncepcie stelesnenia, Foucaltovhej „starostlivosti o seba“, Tagoreho „prúdu života“, Gawandeho diskusie o fyziologickom úpadku a z mojich vlastných skúseností, keď som bol svedkom sikhského rituálu môjho otca, ktorý praktizoval ‚amrit vela‘ (skoro ráno) a ktorý poskytol existenčný rámec pre jeho skúsenosť s rakovinou.
Embodiment of the Ageing Male Body extends my earlier research on father-son intimacy, Illustration of Life (Kandhola, 2002), which explored cancer, the decaying body, and my father’s mortality. Collaborating with my own son from behind the lens, I apply a performative process to deconstruct themes of self-grotesqueness, ageism, and ageing’s psychological dimensions; the study reveals tensions between chronological ageing and our individual and collective cross-generational experience. The study draws from Armstrong’s biological exploration of ageing, Merleau-Ponty’s embodiment concept, Foucault’s ‚care of the self,‘ Tagore’s ‘Stream of Life’, Gawande’s discussion of physiological decline, and my own experiences witnessing my father’s Sikh ritual performed at ‚amrit vela‘ (early morning), which provided an existential frame for his experience of cancer.
