PRÍZRAKY

VÝSTAVA „PRÍZRAKY Z KRAJINY KUKEROV“ JE SÚČASŤOU PROJEKTU „KRAJINA KUKEROV – PUTOVNÁ VÝSTAVA“. REALIZOVANÉ S FINANČNOU PODPOROU NÁRODNÉHO FONDU KULTÚRY

Na úsvite bola dedina ponorená do hustej bielej hmly. Vydal som sa po rozbitej ulici a predo mnou sa jeden za druhým začali vynárať ruiny domov. V centre som narazil na prázdnu pekáreň, zhrdzavenú kostru supermarketu, potom na veľkú opustenú školu, zvláštne, napoly obývané bytovky a na ďalšie a ďalšie dôkazy o tom, že tu kedysi žilo veľa ľudí.

Nadišlo ráno Dňa kukerov v Mominej Cărkve. Keď som sa vrátil, skupina mladých mužov, z ktorých sa väčšina narodila a vyrastala v Burgase, už bola pripravená a všetci si nasadzovali masky. Uprostred okolitých ruín zahalených hmlou mi zrazu pripadali ako duchovia. Spontánne som jedného z nich odviedol k neďalekému zrúcanému domu a pri pohľade cez hľadáčik fotoaparátu mi prebehol mráz po chrbte.

Prenikavý hvizd gájd preťal ticho, zaburácal bubon a rozozvučali sa zvonce. Skupina kukerov sa vydala na obchôdzku dedinou a nevyhnutne prechádzala aj popri mnohých opustených domoch a verejných budovách. Akoby posadnutý som začal odvádzať jednotlivých kukerov, fotografovať ich v spustnutých priestoroch a potom ich vracať späť do hlučnej zábavy. Tak sa bez akéhokoľvek predchádzajúceho plánu počas dňa, ktorý bol inak pre miestnych obyvateľov sviatočný, zrodila séria Prízraky.

Podľa dávnej tradície kukeri obchádzajú domy, aby odohnali zlo a priniesli domácim zdravie a plodnosť. Na týchto fotografiách sa ich úloha obrátila. Stali sa z nich prízrační obyvatelia – duchovia blednúceho sveta – ktorí ma viedli späť časom a dejinami tohto miesta.

A predsa sa za každou maskou v tejto sérii skrýva skutočný človek. Deň kukerov bude naďalej spájať komunitu. Preto Prízraky nie sú príbehom o zaniknutej dedine, ale o tom krehkom okamihu, keď prítomnosť a neprítomnosť ešte stále existujú súčasne.