MAGDALÉNA ROBINSONOVÁ (1949 – 1961)

 … Fotografie pani Magdalény Robinsonovej som začal vnímať vo zvláštnej situácii „na švíku dní“ konca päťdesiatych a začiatku šesťdesiatych rokov. „Zlaté“ šesťdesiate stáli za dverami ozaj vážnych posunov a presunov slovenského výtvarného umenia. V polovici päťdesiatych rokov nastal zlom a v druhej polovici sme sa vrátili k avantgarde. Ale rozhodujúce bolo, z ktorej strany toho-ktorého ozaj vážneho prejavu umenia sa nám podarilo k nemu priblížiť. Veľmi dôležitý bol nový príklon k surrealizmu. Tam som si ju uvedomil. Tam niekde sú jej Strašiaci. Ladili s ním… 

       … Magdaléna Robinsonová bola sociálne cítiacim človekom. V jej  „cestopisných“ sériách (Izrael, Taliansko) cítime spojenie s neorealizmom (ktorého ľavičiarstvo a pohľad na biedu sú dosť drsné), ona tam však vo svojich záberoch priam „vplávala“ s obdivom voči atmosfére a tradícii. V jej fotografiách sa prejavuje citlivosť, schopnosť zachytiť esenciu, vytvoriť univerzálne obrazy, zobraziť problémy stále živé. Spája civilizmus, všedný život prekrývajúci sa s poéziou do všeplatnej metafyzickosti…  

(z rozhovoru s Jurajom Mojžišom, august 2026)