O ČOM CHLAPI SNÍVAJÚ

Výstava O čom chlapi snívajú spája tvorbu troch autorov, ktorí sa z odlišných pozícií dotýkajú témy priestoru, jeho pamäti a osobného privlastňovania. V centre výstavy stojí rovnomenný fotografický súbor olomouckého autora Petra Zatloukala (*1956), vznikajúci v rokoch 2012 – 2024 v zanikajúcich technických a priemyselných prevádzkach na Jesenicku. Zatloukal sa do týchto miest nevracia ako dokumentarista veľkých industriálnych celkov, ale ako pozorný pozorovateľ detailu. V opustených dielňach, šatniach, prevádzkach a továrenských interiéroch sleduje stopy po ľuďoch, ktorí si kedysi pracovné prostredie prispôsobovali vlastným potrebám, túžbam a predstavám.

Na skrinkách, stenách, ovládacích paneloch či v zákutiach dielní sa objavujú výstrižky z erotických časopisov, kalendáre, plagáty a drobné obrazové nálezy. Tieto na prvý pohľad marginálne zásahy menia technický priestor na intímnu zónu fantázie. Zatloukal ich nezachytáva senzáciechtivo ani ironicky. Zaujíma ho skôr napätie medzi chladnou účelnosťou pracoviska a osobnou, často krehkou vizualitou, ktorou si jeho užívatelia vytvárali vlastný mentálny úkryt. Erotický obraz tu nie je iba dekoráciou; stáva sa stopou času, sociálneho prostredia, mužskej imaginácie aj osobitej formy každodennej estetiky.

Dôležitá je aj samotná vizuálna podoba týchto fotografií. Farebné reprodukcie ženských tiel sa stretávajú s kovom, prachom, omietkou, náradím, hadicami, potrubím a provizórnymi zásahmi do interiéru. Obraz nie je oddelený od prostredia, ale je jeho súčasťou: bledne, vlhne, krčí sa, prekrýva sa s nánosmi práce a zániku. Práve v tejto krehkej situácii sa z banálneho nálezu stáva vizuálne svedectvo o tom, ako sa aj najúčelovejší priestor môže premeniť na miesto osobnej imaginácie.

Podobnú archeológiu priestoru rozvíja poľský fotograf Łukasz Zawada, pôsobiaci pri Múzeu baníctva v Zabrze. Jeho záujem o prostredie zaniknutých baní v Hornom Sliezsku prináša do výstavy príbuznú skúsenosť industriálnej pamäti, technického rozpadu a ľudskej neprítomnosti. Tam, kde Zatloukal nachádza zvyšky súkromných obrazov vnútri pracoviska, Zawada mapuje priestor, ktorý nesie vrstvy fyzickej práce, kolektívnej histórie a postupného miznutia. 

Osobitým kontrapunktom je tvorba slovenského fotografa a katolíckeho kňaza Ľubomíra Hajdučíka. Jeho fotografie predstavujú zátišia s náboženskými predmetmi, vzniknuté v prostredí ľudí žijúcich na okraji spoločnosti, často bez základného pohodlia, hygieny či súkromia. Ikony, sviece, liturgické predmety a drobné znaky viery nevstupujú do priestoru ako dekorácia, ale ako tichý rámec dôstojnosti a nádeje. Hajdučíkova fotografia presúva pozornosť od erotickej túžby a technického sveta k meditácii, viere a vnútornej usporiadanosti.

Trojica autorov tak vytvára viacvrstvový obraz mužského priestoru: priestoru práce, samoty, úniku, túžby, pamäti i ticha. Výstava O čom chlapi snívajú nekladie otázku doslovne ani psychologizujúco. Skôr skúma, ako sa sny, predstavy a túžby usadzujú v konkrétnych miestach, na stenách, predmetoch a povrchoch, ktoré prežili svojich pôvodných užívateľov. Zdanlivo opustené priestory sa v ich fotografiách menia na nositeľov neviditeľných príbehov – príbehov o práci, tele, viere a potrebe zanechať po sebe stopu.

Štěpánka Bieleszová