ŽHAVÝ PLESY

Fotograf Roman Vondrouš patrí medzi najvýraznejšie osobnosti súčasnej českej dokumentárnej fotografie. Dlhodobo pôsobí ako fotoreportér a medzinárodné uznanie získal predovšetkým za svoje fotografie z dostihového prostredia, za ktoré bol ocenený prestížnou cenou World Press Photo. Popri spravodajskej fotografii sa systematicky venuje aj ďalším dlhodobým autorským projektom.

Séria Žhavý plesy má na festivale Mesiac fotografie v Bratislave svoju svetovú výstavnú premiéru. Od roku 2017 Vondrouš navštevuje a fotografuje erotické plesy v rôznych mestách Českej republiky. Fotografie vznikali v Bíline, Chlumci u Ústí nad Labem, Liberci, Turnove, Českej Lípe, Mladej Boleslavi, Pardubiciach a v Ostrave. Zachytávajú fenomén, ktorý zostáva napriek svojej dlhoročnej existencii na okraji verejného záujmu – osobitú formu spoločenskej zábavy, prepájajúcu tradičný plesový rituál s erotickou performanciou.

Autor nadväzuje na tradíciu českej dokumentárnej fotografie, ktorá sa po roku 1989 začala intenzívnejšie venovať témam sexuality a spoločenských premien. V tomto kontexte možno sériu čítať aj ako voľné pokračovanie vizuálneho záujmu o fenomény postsocialistickej slobody a nových foriem zábavy. Erotické plesy sa stávajú obrazom spoločnosti, ktorá po páde totalitného režimu objavovala dovtedy potláčané podoby verejnej intimity, konzumu a zábavného priemyslu.

Na prvý pohľad fotografie pôsobia, akoby vznikli v deväťdesiatych rokoch. Interiéry kultúrnych domov, hotelových sál a regionálnych spoločenských priestorov si dodnes zachovali estetiku neskorého socializmu. Retro architektúra, červené závesy, drevené parkety, neónové osvetlenie a výzdoba vytvárajú vizuálny kontrast s programom večera, ktorého súčasťou sú striptízové vystúpenia, travesty show, eroticky ladené súťaže či tomboly s predmetmi so sexuálnym podtónom. Práve táto kolízia tradičného prostredia s novými formami zábavy je jedným z najvýraznejších motívov celej série. Súčasne treba pripomenúť, že od doby, keď Vondrouš začal erotické plesy fotografovať, prešli niektoré zo sál, v ktorých sa plesy odohrávajú, modernou premenou. Na niektorých miestach, kde autor fotografoval, je navyše ich organizovanie už minulosťou. 

Erotický ples pritom vo svojej podstate zachováva všetky atribúty klasického plesu. Návštevníci prichádzajú v spoločenských šatách, muži v smokingoch alebo oblekoch, ženy vo večerných róbach. Tancuje sa, pripíja, stretávajú sa priatelia a známi, partneri majú rande alebo vznikajú aj nové lásky. Odlišnosť spočíva predovšetkým v programe, ktorý vedome prekračuje hranice spoločenskej konvencie a pracuje s erotikou ako formou kolektívnej zábavy.

Vondrouš však nefotografuje samotnú erotiku. Jeho pozornosť patrí predovšetkým ľuďom – ich gestám, pohľadom, reakciám a vzájomným interakciám. Atmosféra fotografií je uvoľnená, miestami absurdná, inokedy melancholická. Fotograf zostáva takmer neviditeľným pozorovateľom; diváci akoby na jeho prítomnosť zabudli. V čase, keď je väčšina spoločenských udalostí sprostredkovaná mobilnými telefónmi, pôsobí táto miera prirodzenosti výnimočne.

Jednotlivé fotografie oscilujú medzi humorom, divadlom a sociálnym dokumentom. Muži v kravatách pripomínajú účastníkov reprezentatívneho banketu, ženy v elegantných šatách akoby vystúpili z fotografií tradičných plesov. Do tejto známej spoločenskej choreografie však vstupujú telá striptérov a striptérok, čím vznikajú situácie balansujúce na hranici grotesky a performancie. Bizarnosť jednotlivých scén pritom nepôsobí ako senzácia, ale ako autentický obraz kolektívnej potreby uvoľnenia, hry a dočasného prekročenia každodenných spoločenských pravidiel.

Silným motívom série je aj kontrast medzi výnimočnosťou udalosti a obyčajnosťou prostredia. Na jednom zo záberov odchádza pár z plesu do sídliskovej noci medzi paneláky a drží nafukovaciu pannu medzi sebou. Slávnostný večer sa končí v kulisách bežného života. Práve v tomto napätí medzi všednosťou a túžbou, medzi spoločenskou reprezentáciou a intímnymi fantáziami nachádza Vondrouš jednu z charakteristických podôb súčasnej postsocialistickej reality. Ďalší záber zachytáva dav ľudí tesne pred tým, ako sa rozbehne zjesť chlebíčky iba ústami z nahého ženského a mužského tela, niečo ako body sushi s chlebíčkami. Ľudia chcú žiť, zabávať sa a majú túžby. 

Celú sériu prepája výrazná práca s červenou farbou a premyslené kompozície vás vtiahnu priamo do vzrušujúcej scény erotického plesu, odhalia presne toľko koľko stačí na to, aby ste mohli zapojiť svoju predstavivosť a nasať atmosféru plesu. 

Žhavý plesy tak nie sú len dokumentom o erotických plesoch, ale predovšetkým vizuálnou štúdiou spoločenských rituálov, túžby, performativity a pretrvávajúcej estetiky postkomunistického priestoru.

Dorota Holubová