POSTCARDS FROM CACTI FALLS

V tvorivej dráhe umelca existujú momenty, keď produkcia obrazov prestáva podliehať zvodnej logike viditeľnosti. Práve v takých okamihoch sa vracia k svojej pôvodnej funkcii a premieňa sa na čisté gesto obrátené k sebe samému. Postcards from Cacti Falls vzniká práve v tomto štádiu pozastavenia. Po rokoch intenzívnej výstavnej a projektovej činnosti začína Dušan Kochol od roku 2019 rozvíjať pomalú, sústredenú fotografickú prax, formovanú mimo horizontu verejnej prezentácie. Polaroidy, ktoré tvoria tento súbor, vytvorené počas viac než šiestich rokov a sprevádzané zápisníkmi, poznámkami a fragmentmi textov, sa formujú ako súkromný archív obrazov a myšlienok, zhromažďovaný s oddanosťou a bez konkrétneho adresáta.

Názov okamžite načrtáva geografiu, ktorá je zároveň reálna aj imaginárna. „Pohľadnice“ tu nepredpokladajú vzdialeného recipienta; sú skôr správami adresovanými samotnému autorovi, pozdravmi posielanými naprieč rokmi budúcej verzii vlastného pohľadu. Cacti Falls evokuje miesto, ktoré akoby patrilo do pomyslenej mapy podobne ako mnohé názvy prírodných lokalít, a zároveň vytvára mentálny priestor: imaginárnu oázu suspendovanú medzi púšťou a subtropickou vegetáciou, kde sa krajina mení na nový vizuálny slovník, intenzívny a intímny zároveň, ako odraz vnútorného stavu. Cesta sa tu nepredstavuje ako lineárny ani čisto geografický príbeh, ale ako súhvezdie prerušovaných výjavov. V tejto fragmentárnej povahe sa projekt svojou citlivosťou približuje tradícii cestopisnej literatúry, kde cestovanie neznamená iba presun v priestore, ale stáva sa nástrojom poznania. V tomto zmysle možno Postcards from Cacti Falls čítať skôr ako vnútornú retrospektívu než ako dokumentáciu projektu určeného publiku – alebo inými slovami, ako oneskorené odhalenie praxe, ktorá vznikala v tieni.